TIGROARCHÍV Róberta Sinaia - Skaza Titanicu v roku 1912

Koncom roka 1907 zastalo pred jedným luxusným londýnskym domom auto a vystúpil z neho muž v zrelom veku. Jeden koniec bieleho šálu mu spadal na plecia, zatiaľ čo ostatná časť vykúkala z drahého kožucha, ktorý mal chlap na sebe. Povedal niekoľko slov vodičovi, načo auto hneď odišlo.

Len čo muž vystúpil hore schodmi k vchodu, vyšiel mu oproti livrejovaný lokaj: „ Dobrý večer, pán Ismay. Ste očakávaný. Nech sa páči za mnou. “
Ismay vošiel do domu a keď sa za ním zavreli dvere, žoviálne sa opýtal: „ Ako sa máte, George? “
„ Ó, ďakujem za opýtanie, pane, “ profesionálne sa uklonil lokaj. „ Mám sa veľmi dobre a potešilo by ma, kedy som to isté mohol počuť od vás. Vaša lodiarska spoločnosť White Star Line má veľký úspech... Poprosím váš cylinder a kabát. “
„ Nech sa páči, “ súkal sa z hrubého kožucha Ismay. „ No, na nezáujem cestujúcich o naše služby sa sťažovať nemôžem, no stále treba byť o krok vpred... Dúfam, že pán Pirrie na mňa s tou večerou počkal. “
„ Samozrejme, že áno, pán Ismay, “ pokojne poznamenal lokaj a ukázal na schody. „ Prosím tadeto...je to zopár schodov...pán Pirrie vás očakáva v salóne... . Tak, tu je to...uvediem vás... .. Prišiel pán Ismay, Vaše lordstvo. Môžeme podávať večeru? “
„ Isteže, “ krátko odpovedal Pirrie a hneď sa začal venovať hosťovi. „ Vitajte, drahý priateľ! Som rád, že s vami budem môcť znova po dlhom čase povečerať. Prosím, tu je vaše miesto... “
Obaja muži si sadli a počkali, kým donesú jedlo.
Po polievke, keď úvodné formality mali už za sebou, Ismay prikročil k obchodným záležitostiam: „ Pán Pirrie. Navrhujem, aby sme zopár slov prehodili aj o našom návrhu. Oslovil som vás, ako prezidenta lodenice Harland a Wolf, aby sme pouvažovali o spoločnom projekte. “
„ Áno, áno, “ rýchlo sa naladil Pirrie. „ Ako som vám už naznačil pri prvom rozhovore, lodenica Harland a Wolf vrelo privíta kooperáciu s druhou najväčšou britskou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá osobnou dopravou medzi Európou a severnou Amerikou. Dúfam, že mi odpustíte moju úprimnosť, keď poviem, že váš najväčší rival spoločnosť Cunard, ktorá vlastní dva luxusné parníky Lusitaniu a Mauretaniu, vás trochu pritlačil k múru. Je nesporné, že prednosti týchto dvoch lodí sú pre cestujúcich natoľko lákavé, že sa to prejavilo na klesajúcich ziskoch spoločnosti White Star Line. “
Generálny riaditeľ Ismay vyčaroval milý úsmev: „ Myslíte, že ak by tomu bolo inak, oberal by som tu s vami pečeného kohúta na mexický spôsob a zapíjal ho bielym savignonom? “
„ Kto vie? “ opätoval úsmev Pirrie. „ Možno by som bol na večeri ja u vás a snažil by som sa presvedčiť vás, aby ste si u mňa objednali loď. Vy ste ma však predbehli. Máte záujem zadať do výroby dve nové lode, ktorými by ste napálili konkurenciu. Moja úprimnosť vychádzala z obavy, či v tomto, povedzme nepriaznivom období, budete mať čím zaplatiť. “
„ V tomto ohľade, “ načiahol sa Ismay k myse s kohútom, „ si môžete byť úplne istý. Ako viete, do White Star Line vstúpil americký kapitál a Morganova finančná skupina IMM je dostatočnou zárukou. “
„ Súhlasím s vami, “ prikývol Pirrie. „ Váš návrh sa mi zdá veľmi zaujímavý a reálny. Postaviť dvoch zaoceánskych obrov, ktorí by boli širší než parníky držiace doterajšie rýchlostné rekordy. Vďaka nevídanej hrubej priestornosti by boli schopné prepraviť naraz toľko cestujúcich a nákladu, aby vám zaistili dostatočný zisk. “
„ Mali by to byť elegantné lode, “ dodal Ismay. „ Plávajúce paláce. Maximálny komfort a bezpečie. Dostatok miesta by mal byť venovaný zvýšenému počtu luxusne vybavených kajút, ktoré sa spolu s prepychovými spoločenskými a zábavnými zariadeniami určite stanú magnetom aj pre tých najbohatších a najnáročnejších cestujúcich schopných platiť najvyššie cestovné. “
„ Áno, “ prisvedčil Pirrie. „ To je ten správny smer. Bolo by nerozumné snažiť sa pri stavbe nových lodí súperiť s rýchlosťou Lusitanie a Mauretanie. Rýchlosť je príliš drahá. Nemci spočítali, že ich parník Kaiser Wilhelm II. so strojmi o výkone 38 000 koní a maximálnej rýchlosti 23 a pol uzla, by na zvýšenie rýchlosti o 1 uzol potreboval ďalších 30 000 koní. Náklady na stroje by sa teda rozrástli do obrovských rozmerov a podstatne by sa zvýšili náklady na palivo. Naviac by takáto loď musela byť veľmi štíhla, aby jej trup vyvolával čo najmenší odpor vody. To by viedlo k zmenšeniu priestorov využiteľných pre ubytovanie cestujúcich a uloženie nákladu. “
Ismay si poutieral prsty do obrúska a pochvalne sa vyjadril: „ Vidím, že som sa obrátil na skutočných odborníkov. Dokážete pre nás zrealizovať takýto projekt? “
„ Bez najmenších ťažkostí, “ zdvihol plecia Pirrie. „ Predložíme konštrukčné riešenie a po schválení sa môže hneď začať so stavbou v suchom doku v Belfaste. Obe nové lode budeme stavať súčasne vedľa seba, takže predpokladám, že v lodenici bude treba uvoľniť taký veľký priestor, ktorý by stačil na stavbu troch veľkých parníkov, no voľných kapacít máme dosť... Ubezpečujem vás, že šéf nášho konštrukčného oddelenia, môj synovec pán Andrews, urobí taký projekt, že nad ním bude žasnúť celý svet. “

**********************************

Jedného sychravého dňa roku 1910 prišiel Bruce Ismay v spoločnosti lorda Pirrieho do lodenice Harland and Wolf. Riaditeľ spoločnosti White Star Line už z diaľky rozpoznal muža, ktorý sa skláňal nad dvoma širokými doskami preloženými cez veľké drevené krabice: „ Aha, tamto je pán Andrews. Vo výkresoch niečo ukazuje akémusi chlapovi. “
„ To robí vždy, “ viedol Pirrie Ismaya pozdå ž mohutného trupu lode obklopenej lešením. „ Osobne vydáva pokyny smenovým majstrom. Je neobyčajne nadaný a pracovitý. “
Keď sa obaja k Andrewsovmu improvizovanému pracovisku priblížili, začuli ešte niekoľko slov, ktoré adresoval mužovi stojacemu pri stole: „ ...priestor Veľkého schodiska treba spevniť konzolami, lebo celý konštrukčný uzol je oslabený sklenenou kupolou. Schody budú držať tie konzoly, takže si na to treba dať mimoriadny pozor. “
„ Rozumel som, pán Andrews, “ otočil sa majster a pobral sa preč.
Hlavný konštruktér zdvihol hlavu od výkresov a zbadal oboch prichádzajúcich pánov: „ Á, pán Ismay. Strýko... Prišli ste sa pozrieť ako pokračuje stavba Titanicu? “
„ Nuž, musím sa priznať, “ pozrel Ismay na rozostavaný oceľovo striebristý trup, „ že spúšťanie Olympicu na vodu na mňa urobilo veľký dojem. Zdá sa, že čochvíľa bude hotová aj jeho sesterská loď. “
„ Ste netrpezlivý, pán Ismay, “ usmial sa Andrews. „ Dokončili sme už aj hornú člnovú palubu, takže základ Titanicu máme, dá sa povedať, hotový. Teraz však na nás čaká najúmornejšia a najdlhšia práca. Vnútorné vybavenie lode. “
„ Myslel som, “ nadýchol sa Ismay, „ že keď loď stavia denno denne 3000 chlapov, ide všetko raz dva. Na Titanicu predsa pracujete už rok... “
„ A ešte jeden budeme, “ oznámil Andrews. „ Treba si uvedomiť, že Titanic je dlhý 260 a široký 28 metrov a má 9 palúb... Pozrite sa na nákres. Najvyššie je člnová paluba, pod ňou sedem palúb označených zhora dole písmenami A až G a pod nimi paluba dna lode. Celé podpalubie je rozdelené na 16 vodotesných komôr. Takýto priestor vybaviť technickým zariadením, predeliť miestnosti, či rozmiestniť nábytok vyžaduje mravenčiu prácu. Navyše, ak to má byť prvotriedny luxus so zodpovedajúcou kvalitou. “
„ Veru tak, “ ohlásil sa lord Pirrie. „ Nestaviame riečny parník, ale plávajúci palác, ktorý prekoná všetko, čo sa doteraz dalo vidieť na parníkoch aj tých najväčších lodiarskych spoločností. Bude to najväčšia loď, aká kedy brázdila po mori. Veď len 3 jej kotvy vážia spolu 31 ton a pri preprave jednej z nich muselo byť zapriahnutých 20 párov koní. Na stavbu Olympicu a Titanicu sme objednali najväčší portálový žeriav na svete. “
„ Pán Ismay, “ oslovil riaditeľa White Star Line hlavný konštruktér. „ Videli ste tie 4 elyptické komíny, čo sú uložené vonku? Sú také široké, že nimi prejdú 2 lokomotívy vedľa seba. “
„ Všimol som si, “ zažmurkal očami Ismay. „ Pri pohľade na ne mi na um nevdojak prišla myšlienka o spotrebe. “
„ 650 ton uhlia denne, “ pohotovo odvetil Andrews. „ Pri tom výkone je to spotreba primeraná. Dvadsaťdeväť parných kotlov si jednoducho žiada svoje... Parný rozvod jasne vidno na tomto výkrese... Tri predné komíny odvádzajú dym kotolní a zadný komín slúži ako ventilátor. Do neho vyúsťuje potrubie odsávajúce pachy z lodných kuchýň... Vidíte? Tu a tu. “
Ismay chápavo prikyvoval a potom sa opýtal: „ A čo interiér palúb prvej triedy? “
„ Na to je ešte čas, “ odpovedal konštruktér, prekladajúc výkresy. „ Ale aj tu budeme postupovať presne podľa projektu... Najprv musíme dokončiť hrubú konštrukciu podpalubí. Niekde tu to bude... Na palube A čitáreň, pisáreň, fajčiarsky salón, hala a zimná záhrada...ale chcel som vám ukázať palubu B... Mám to. Tieto dva milionárske apartmány s vlastnou promenádnou palubou. Miestnosti majú namiesto zvyčajných okrúhlych lodných okien, veľké palácové okná. Namiesto radiátorov parného kúrenia tu nainštalujeme krby, v ktorých sa bude kúriť kamenným uhlím... A tu bude reštaurácia v štýle Ľudovíta XVI... Na palube C...na palube C si bude možné prehliadnuť bohato vybavenú knižnicu, pohodlnú fajčiareň a spoločenskú miestnosť... Paluba D cestujúcich ohromí obrovskou jedálňou s bielym obložením stien, tvarovaným stropom a oddelenými výklenkami. Do jedálne sa bude vchádzať tadeto. Priestrannou halou tiež obloženou bielymi panelmi s rezbou v štýle doby anglického kráľa Jakuba I. “
„ Hm. A kde bude bazén? “ blúdil Ismay v zložitej spleti hustých čiar.
Andrews vytiahol zo spodu zodpovedajúci nákres: „ Na palube F, na pravoboku lode. Už je dokončený, no zaplávať si v ňom vás pozvem až neskôr. Po Olympicu je Titanic druhou loďou na svete, ktorá má bazén a komplex tureckých kúpeľov s pozláteným interiérom ochladzovacích miestností. Na palube G je umiestnená telocvičňa pre loptové hry a tenisové kurty s balkónmi pre divákov. A plány počítajú aj s dokonale zariadenou nemocnicou s modernou operačnou sálou. Ak niekto z cestujúcich bude fotografovať, bude môcť ešte na mori spracovať svoje filmy v tmavej komore so všetkým vybavením. Pre všetky triedy sú k dispozícii holičské a kadernícke služby disponujúce najnovšími šampónovacími a sušiacimi aparátmi... “
„ To stačí, Thomas, “ zastavil synovca Pirrie. „ Ešte snáď spomeniem zvláštne oddelenie vyhradené psom cestujúcich I. triedy alebo klubovňu určenú špeciálne pre komorníkov milionárov a komorníčok ich manželiek. Alebo mraziace boxy na čerstvé rezané kvety. Nie nemusíš nám ich ukazovať... Poďte, pán Ismay. Prezrieme si prístupné časti lode. “

**********************************

„ Všetci cestujúci sú na palube, pán kapitán, “ zahlásil ráno 10. apríla 1912 na Titanicu štvrtý dôstojník Boxhall. „ Loď je pripravená vyplávať. “
Veliteľ lode, kapitán Smith, pozrel na hodiny visiace na stene veliteľského mostíka a opýtal sa: „ Sú nastupovacie mostíky vytiahnuté na palubu? “
„ Áno, pane, “ potvrdil Boxhall.
Kapitán pozrel na lodivoda: „ Pán Bowyer, vyveďte Titanic na more. “
„ Ako si želáte, “ povedal jeden z najlepších pracovníkov southamptonského prístavu. „ Uviazať remorkéry! Uvoľniť pútacie laná! “
„ Uviazať remorkéry! “ opakoval do palubného telefónu piaty dôstojník. „ Uvoľniť pútacie laná! “
„ Paru do strojov! “ zaznel ďalší povel.
Piaty dôstojník prenášal pokyn ďalej: „ Strojovňa. Pustiť paru!.. . Počúvam... Rozumel som. Pán Bowyer. Laná sú uvoľnené. Vlečné remorkéry pevne držia kormu aj provu. “
„ Pomaly vpred! “ vydal lodivod najdôležitejší povel.
Ľahko sa chvejúci Titanic sa pomaly začal vzďaľovať od móla, na ktorom ho búrlivo pozdravoval jasajúci dav.
Kapitán uznanlivo zhodnotil lodivodovu prácu: „ Výborný manéver, pán Bowyer. Vidno, že toto remeslo sa u vás dedí z generácie na generáciu. “
„ Toto je veľmi veľká loď, “ zastieral radosť z pochvaly lodivod. „ Je krásna a majestátna, no môže byť nevyspytateľná ako medvedica s mláďatami. Treba jej porozumieť. “
„ Máte pravdu, “ poznamenal Smith. „ Titanic je neobyčajná loď. Druhý dôstojník sa mi zdôveril, že mu trvalo dva týždne, než sa na lodi zorientoval natoľko, aby s istotou našiel najkratšiu cestu, keď sa z jednej časti lode chcel dostať do druhej... .. Čo sa deje, Murdoch? Počul som niečo ako výstrely. Začuli ste to aj vy? “
„ Celkom určite, pane, “ pritlačil sa na okno kapitánskeho mostíka prvý dôstojník. „ Medzi ľuďmi na móle som spozoroval znepokojenie. Sú tam zranení... Kriste Ježiši. Rúti sa na nás parník New York! “
„ Do čerta, “ zaklial lodivod. „ To je sací efekt. Obrovský ťah lodných skrutiek Titanicu odtrhol ten parník z kotviacich lán, ktoré šľahli po ľuďoch zhromaždených na mólach. Takýto podtlak by sa človeku ani neprisnil... “
„ Zastaviť stroje! “ bleskurýchle prikázal kapitán. „ Mužstvo na kormu! New York smeruje práve tam. Pripraviť odbíjače! “
„ Jeden remorkér priväzuje New York, “ všimol si lodivod zúfalú snahu kapitána sprievodného plavidla. „ Ťahá parník naspäť k brehu. Usiluje sa odtiahnuť jeho kormu od našej. Snáď sa mu to podarí... “
„ Zhadzujú odbíjače! “ hlásil Murdoch. „ New York sa k nám neustále blíži. Výkon remorkéra je príliš malý... Už len niekoľko metrov. Pane Bože, stoj pri nás... “
„ Remorkér ho trochu zbrzdí, “ precedil cez stisnuté pery kapitán. „ Snáď sa len obtrie... “
„ Už je blízko, “ každú chvíľu očakával náraz Murdoch. „ Uf, minul nás. Stavím sa, že chýbal dáky polmeter... “
„ Mali sme šťastie, “ chladne skonštatoval kapitán. „ Pasažieri môžu byť znepokojení. Stewardi nech ich trocha rozptýlia. Treba im zdôrazniť, že Titanic je konštruovaný ako nepotopiteľný... “
„ Kapitán, pozrite! “ ukázal prstom na druhú stranu Murdoch. „ New York nás síce obišiel, ale zotrvačnosťou pokračuje ďalej. Narazí do zakotveného Oceanicu. “
„ Sacia sila je ešte príliš veľká, “ zhodnotil situáciu Smith. „ Oceanic sa vzpína na kotviacich lanách tak, že sa až nakláňa. Dúfam, že sa neodtrhne. “
„ New York doňho narazí, “ odhalil neodvratnú pravdu lodivod. „ Odbíjače trocha pomôžu... Už je tam... Je škoda veľká? “
„ Zdá sa, že nie, “ odvetil Murdoch. „ Parník sa o Oceanic len oprel. Už ich obkolesujú ostatné remorkéry. “
Kapitán Smith pozrel na Murdocha a potom na piateho dôstojníka: „ Žeby zlé znamenie?.. . Pokračujeme v plavbe do New Yorku. Pomaly vpred. “

**********************************

Plavba prebiehala bez problémov a nálada cestujúcich bola vynikajúca. Na palube sa nachádzal aj Bruce Ismay a Thomas Andrews, aby osobne na prvej plavbe novej lode zhodnotili jej kvality.
Na tretí deň plavby prišiel riaditeľ Ismay do kapitánovej kajuty: „ Prepáčte kapitán. Môžem vás na chvíľu vyrušiť? “
„ Nech sa páči, “ ukázal Smith na jednoduchú stoličku, ktorá stála na opačnej strane jeho stola. „ Práve som dopå ňal lodný denník. “
„ Ďakujem, “ prijal miesto riaditeľ. „ Veríte tomu, že Titanic je nepotopiteľný, pán Smith? “
Kapitán si Ismaya skúmavo premeral: „ Nuž, každá loď sa môže potopiť. Ale v prípade Titanicu som ochotný urobiť výnimku. “
„ Tak prečo nezvýšite rýchlosť? “ neobyčajne priamo sa opýtal Ismay. „ Viete predsa, že chceme získať Modrú stuhu za najrýchlejšie preplávanie Atlantiku. Aby sme ju získali, potrebujeme sa do Ameriky dostať za 6 dní. “
Kapitán si odpoveď poriadne rozmyslel: „ Chápem vás. No musíte pochopiť aj vy mňa. Mám na palube 2 200 ľudí a zodpovedám za nich. Sám viete, že sú to väčšinou americkí boháči, ktorí sa vracajú z dovoleniek v Monte Carlo a z ďalších letovísk na Riviére. A je tu plno írskych vysťahovalcov. Už dva dni prichádzajú na Titanic rádiogramy z iných lodí, upozorňujúce na množstvo ľadovcov v oblasti Newfoudlandských plytčín. “
„ Plávame predsa letnou cestou, “ namietal Ismay. „ V tejto oblasti severného Atlantiku sa v apríli ľadové polia nevyskytujú. “
„ To je pravda, “ pripustil kapitán. „ Ale sem tam sa tu objavujú ľadové hory. Tentoraz boli spozorované ďaleko južnejšie než obyčajne. Toto riziko nesmieme prehliadať. “
„ Na palube Titanicu, “ začal z iného konca Ismay, „ sa nachádzajú samí význační ľudia. Bankári, naftoví králi, oceliarski magnáti, majitelia amerických transkontinentálnych železníc, dokonca sám Morgan, by bol prijal účasť na tejto plavbe, keby nebol na poslednú chvíľu ochorel... A vy si myslíte, že White Star Line môže sklamať ich dôveru? Sľúbil som, že cez Atlantik ich najrýchlejšie prepraví naša spoločnosť a slovo chcem aj dodržať... Mali ste byť už v dôchodku, no vedenie spoločnosti vám ponúklo velenie najväčšej osobnej lodi na svete ako odmenu za úspešnú, 32-ročnú službu u White Star Line. Toto je predsa vaša posledná, rozlúčková plavba. Nepokazte ju sebe a v neposlednom rade aj nám. Myslite na tých šťastlivcov, čo tancujú v kaviarňach, alebo sa zabávajú v drahých reštauráciách. “
„ To práve robím, “ s kamennou tvárou povedal Smith.
Ismay vstal a chystal sa na odchod: „ Vynikajúco. V plavbe budete pokračovať plnou rýchlosťou... Veľa šťastia, kapitán. “

**********************************

14. apríla 1912 večer prudko klesla teplota vzduchu a o deviatej večer bola len 1° nad bodom mrazu. V noci prišlo na Titanic naliehavé upozornenie z lodí Mesaba a Californian, že ich ľad zastavil úplne. Unavený radista Jack Phillips, ktorý bol v službe už od rána, však túto správu odložil na neskôr, lebo si neuvedomil jej význam. Titanic, najväčšia a najluxusnejšia loď na svete, plávala v tej chvíli v oblasti nebezpečného ľadu severného Atlantiku rýchlosťou 21 uzlov.
21 minút pred polnocou dvaja hliadkujúci muži na prednom stožiari vo vraňom hniezde, Fleet a Lee, pozorne sledovali zahmlený horizont. Lee sa celý triasol od zimy: „ Určite je okolo nuly. Takto chladno ešte nebolo. Nemôžu tu byť ľadovce? “
„ Môžu, “ odvrkol Fleet. „ Preto nás sem poslali, nie? Lenže kvôli tomu oparu vpredu si môžeme oči vyočiť. Prisámveru, ak cez neho niečo uvidíme, bude to veľké šťastie. “
„ Doparoma aj z takou zimou, “ ponosoval sa Lee. „ Už si nohy ani necítim. Príšerne ma oziaba... “
„ Buď ticho, “ prikázal Fleet. „ Tam. Pred provou. Vidím tam niečo ešte tmavšieho než temnú hladinu oceánu...nejaký temný tieň...zdá sa mi, že sa blíži a zväčšuje... . Preboha. Ľad priamo pred nami!.. . Rýchlo telefón! \"
Na kapitánskom mostíku sa ozvalo zvonenie a šiesty dôstojník Moody, ktorý mal v tej chvíli službu, okamžite zdvihol slúchadlo: „ Moody. Počúvam. “
„ Tu vranie hniezdo! Ľad priamo pred nami, pane! “
„ Ďakujem... Ľad priamo pred nami, pane! “ obrátil sa Moody na prvého dôstojníka Murdocha, ktorý práve pribehol. Ten ihneď vydal rozkaz: „ Strojovňa, zastaviť! Plnou silou vzad!.. . Kormidlo úplne vpravo! “
„ Kormidlo celkom vpravo, pane, “ hlásil Moody.
Murdoch sledoval približujúcu sa siluetu temnej hory ľadu a napäto sa mračil: „ Zaber, zaber. Vyhneme sa len zaber. Trvá to celú večnosť... Zavrieť vodotesné prepážky!.. . Už to bude. Stačí zopár metrov... Kormidlo naľavo! Inak narazíme kormou! “
„ Míňame ho na pravoboku, “ zvolal Moody. „ Prova prekå zla tesne vedľa ľadovca. Panebože, vyčnieva vysoko nad palubou. Podarí sa to... . “
„ Asi nie, “ potriasol hlavou Murdoch, keď začul škrípanie kovu. „ Dúfajme, že sme sa o ľad len otreli. “
V tej chvíli sa v kotolni číslo 6, ktorá vypå ňala piatu vodotesnú komoru od provy lode, odohrávala dráma. Predák Barrett s ostatnými kuričmi bojoval o život: „ Voda! Do boha, čo sa stalo!
„ Narazili sme! “ zmätene volal druhý strojník Hesketh. „ Celá pravá strana lode je v riti! Valí sa sem voda! Opustiť kotolňu! “
„ Chlapi, rýchlo do päťky! “ uvedomil si nebezpečenstvo Barret. „ Ponáhľajte sa, vodotesné dvere padajú. Zatvoria vás tu! “
„ Bež, Frederick! “ súril priateľa Hesketh. „ Zachráňte sa! Dvere sa zatvárajú! Rýchlo!
„ No tak sa pohnite! “ zúfalo kričal Barret. „ Dobre všetci sú dnu! Ja som posledný! Už idem! “
Predák sa v poslednom okamihu pretiahol do kotolne číslo 5 a v tej chvíli dvere s treskotom zapadli.
Zo všetkých strán sa ozývali výkriky, ktoré sa snažili prehlušiť unikajúcu paru: „ Čo sa vlastne stalo?! Potápame sa?! Nechceme zahynúť! “
„ Ticho! “ snažil sa zjednať poriadok barret. „ Asi sme narazili alebo čo! Do boha, to syčanie je neznesiteľné, ááá! Musíme sa z tadeto dostať! Nápor vody zatiaľ zadržiava stena uhoľného bunkra, ale musíme sa hýbať! “
„ Núdzový rebrík! “ vykríkol niektorý strojník. „ Vyšplháme sa po ňom hore! “
„ Poďme! Poďme! “ povzbudzoval strojníkov Barret. „ Uhoľný bunker sa prehýba! Crčí z neho voda ako so sita!.. .. Pre Boha živého! Prasklo to! Utekajte! “
Chlapi sa šplhali po rebríku ako najrýchlejšie vládali, keď si strojník Harvey na niečo spomenul: „ Nechali sme tam Shepherda. “
„ Čože? “ prekrikoval príval hučiacej vody Hesketh.
Harvey sa pozrel dole do spenenej víriacej vody: „ Pri náraze spadol do otvoreného príklopu a zlomil si nohu! Uložili sme ho na konci kotolne! “
„ Poď hore! “ podával ruku druhovi Hesketh. „ Chudák Shepherd už to má za sebou! “

**********************************

Nárazom vyburcovaný kapitán Smith vybehol z kajuty na mostík: „ Referujte, čo sa stalo, pán Murdoch. “
„ Narazili sme na ľad, pane, “ informoval prvý dôstojník. „ Snažil som sa mu vyhnúť, no vzdialenosť bola príliš malá na to, aby kormidlo zabralo dostatočne. Urobil som všetko, čo sa v danej chvíli dalo. Zatiaľ nebadať žiadne známky poškodenia lode. “
„ Ďakujem, “ zdvorilo povedal kapitán Smith. „ Budeme pokračovať v plavbe. Polovičnou rýchlosťou vred! “
„ Pane, “ zahľadel sa na inklinomer druhý dôstojník Lightoller, ktorý takisto s niekoľkými ďalšími pribehol na mostík. „ Nakláňame sa na pravú stranu. Náklon lode je 5°. “
„ Pán Boxhall, “ oslovil kapitán štvrtého dôstojníka. „ Choďte do podpalubia a zistite rozsah poškodenia. “
Boxhall vybehol a hneď na schodoch sa stretol s hlavným lodným tesárom Hutchinsonom, ktorý mu vzrušeným hlasom oznámil: „ Preboha, pane. Naberáme vodu. Niektoré kotolne sú úplne zaplavené. Kde je kapitán? ”
„ Je na mostíku, “ odpovedal Boxhall. „ Choďte mu to povedať. Idem dole obzrieť situáciu. “
Keď schádzal po rebríku stretol poštového zriadenca Smitha. Jeho slová zneli podobne: “ Kde je kapitán? Sklad pošty sa plní vodou. ”
„ Vyjdite hore, “ ukázal cestu štvrtý dôstojník. „ Nájdete ho na kapitánskom mostíku. Ja sa musím dostať na palubu G. “
Keď Boxhall zošiel k príklopu uzatvárajúcemu palubný prielez so skladom pošty, vytiahol z vrecka baterku: „ Posvietim si do toho prielezu...tak, svieti to... Pozrieme sa dnu... Ježiši. Víriaca voda a v nej plávajúce vrecia s poštou. O chvíľu bude sklad zaliaty. Sme v peknej kaši. “

**********************************

Niektorí cestujúci v zadnej časti lode si náraz vôbec nevšimli. Uvedomili si to, až keď sa zastavili stroje. Vo fajčiarskych salónoch I. a II. triedy na palubách A, B a C si všimli len ľahký otras. Oceliarsky magnát Arthur Ryerson prišiel do svojho apartmánu, kde oddychovala jeho manželka: „ Mala si ísť so mnou do salónu. Prišla si o veľké divadlo. “
„ Mám migrénu, Arthur, “ vstala z postele jeho žena a napila sa čistej vody. „ Nemôžeš zariadiť, aby tí ľudia na chodbe prestali tak hrozne dupotať? “
„ Ale drahá, “ upokojoval svoju polovičku Ryerson. „ Prespala si najúchvatnejší úkaz, aký si kedy mohla vidieť. Okolo nás preplávala ľadová hora, tak blízko, že niekoľko kúskov ľadu z nej spadlo na palubu. Niektorí cestujúci dokonca vybehli so salónu na palubu, aby sa s ostatných pobavili ľadovými úlomkami. Bolo to veľmi zábavné. “
„ Prečo potom prestalo to chvenie? “ bola zvedavá manželka.
„ Aké chvenie? “ zarazil sa Ryerson, no hneď sa spamätal. „ Ach, myslíš stroje. No čo ja viem. Zavolám stewarda... Hej, steward! Poďte sem! “
„ Áno, pane, “ pribehol z chodby zriadenec.
„ Prečo sme zastali? “ postavila sa pred neho energická pani Ryersonová.
Steward trpezlivo vysvetľoval: „ Netreba sa ničoho obávať. Hovorí sa o ľadovej hore, madame. Zastavili sme, aby sme cez ňu neprešli... Práve prebieha krátke cvičenie. Prosím, aby ste si obliekli záchranné vesty. ”

**********************************

Na mostík medzitým prišiel riaditeľ White Star Line Bruce Ismay a Thomas Andrews. Hlavný konštruktér sa s vážnou tvárou obrátil ku kapitánovi: „ Situácia je vážna. Medzerami vzniknutými deformáciou nitových spojov, ktorými sú spojené oceľové pláty trupu, sa do Titanicu valí voda. Po zaplavení predných komôr sa prova bude ponárať stále hlbšie, voda sa bude prelievať cez horné okraje vodotesných prepážok, ktoré nie sú tesne spojené s palubou a tak sa bude zaplavovať celé podpalubie. Titanic každú sekundu naberá tony vody a podľa môjho názoru sa na hladine udrží zhruba pol druha hodiny. Je treba okamžite pripraviť záchranné člny. ”
„ Ako je to možné? “ s neskrývanou výčitkou s pozrel na Andrewsa kapitán. „ Vyhlasovali ste predsa, že Titanic je nepotopiteľný. “
„ To áno, “ uznal konštruktér. „ Lenže nikto nepredpokladal, že sa trup po čiarou ponoru môže poškodiť v då žke takmer 100 metrov. Keby prvý dôstojník viedol loď priamo oproti ľadu, pri čelnom náraze by sa boli poškodili maximálne 3 komory a Titanic by sa bol udržal na hladine, pokým by nedoplával do bezpečia. Prosím, čo najskôr dajte nastúpiť do člnov. “
„ Uvedomujete si, “ pokračoval kapitán Smith, „ že Titanic je vybavený len 20-timi záchrannými člnmi pre 1000 cestujúcich? Ale teraz je to už jedno. Signalizujte SOS. .. Pán Lightoller, Murdoch. Pripravte mužstvo a spusťte záchranné člny. “

**********************************

Vo vzdialenosti 16 kilometrov od potápajúceho sa Titanicu sa nachádzal parník Californian, ktorý uviazol medzi ľadom. Prvý dôstojník zavolal kapitána: „ Pane, spozorovali sme neznámu loď. Zreteľne vidieť pozičné svetlá a už hodnú chvíľu vystreľuje rakety. “
„ Signalizuje niečo? “ vecne sa opýtal kapitán, pritískajúci si k hrdlu golier kabáta.
Prvý dôstojník neurčito pokrútil hlavou: „ Vidno blikanie signálnych morseových lámp, no svetlo sa nezrozumiteľne rozptyľuje na ľadových kryhách. “
„ Čo rádiové správy? “ stroho vyzvedal kapitán.
Dôstojník znova odpovedal záporne: „ Zachytili sme rádiogram s volaním o pomoc. Titanic vraj narazil na ľadovec a potápa sa. Pozícia 41 stupňov severnej šírky, 50 stupňov 14 minút západnej då žky. To je niekde v týchto končinách... Čo si o tom myslíte, pane? “
„ Že si niekto robí vtipy, “ zašomral kapitán, ktorému bolo očividne zima. „ Titanic sa potápa. Prosím vás. Nech si strieľajú z niekoho iného... Hoďte to za hlavu. A tamtá neznáma loď pred nami iba signalizuje svoju polohu, aby sa s nami nezrazila. Idem si ľahnúť. Keby niečo, zobuďte ma. “

**********************************

„ Najprv ženy a deti! “ snažil sa do obsadzovania člnov vniesť poriadok prvý dôstojník Murdoch. „ Nie, vy nie, pane! Okamžite vystúpte! “
„ Ale ja mám na to právo, “ zúfalo sa bránil cestujúci. „ Ja som predsa zaplatil najdrahší cestovný lístok. “
„ Je mi ľúto, pane, “ tvrdo trval na svojom Murdoch. „ Musíte opustiť čln. Nenúťte ma použiť zbraň. “
„ Čo si to dovoľujete? “ zapišťal muž a kostrbatými prstami sa snažil Murdocha zasiahnuť po tvári. Dôstojník namieril zbraň a chladnokrvne do chlapa strelil: „ ... Chce si to vyskúšať ešte niekto?.. . Tak teda ženy a deti! Nastupujte do člnov! Potrebujem štyroch námorníkov, aby ovládali čln! Vy dvaja, vy a vy. Poďme! Neodplávajte príliš ďaleko!.. . Dobre! Spúšťať!.. . “
„ Zostal posledný čln! “ zaznel kdesi vzadu panický výkrik. „ Zachráň sa kto môžeš! “
Murdoch sa bleskurýchlo otočil: „ Kto to bol? Povedal som ženy a deti! Aj posledný čln je iba pre nich... “
„ Prosím posádky člnov, aby sa príliš nevzďaľovali od lode, “ Murdoch začul kapitánov pokojný hlas, ktorý s megafónom v ruku obchádzal značne naklonenú palubu. „ Zachovajte pokoj! Nie všetky člny sú vyťažené maximálne, preto vás žiadam, aby ste zobrali tých, čo už sú vo vode!.. . To ste vy, Murdoch? Máte ešte nejaké člny?
„ Už len jeden, pane, “ oznámil dôstojník. „ Žiadam vás, aby ste nastúpili. “
„ Ďakujem, William, “ povedal Smith. „ Ja som kapitán... Prichádza Lightoller. Ako je u vás, Charles? “
„ Náklon Titanicu je už veľmi nebezpečný, “ vysvetľoval Lightoller. „ Keď sme spúšťali posledný čln, tak šúchal o onitovaný bok, že hrozilo jeho roztrieštenie. Najhoršie je, že na palube zostala ešte väčšina cestujúcich. “
„ Splnili ste svoju povinnosť, chlapci, “ s pohnutím v hlase pochválil spoľahlivých dôstojníkov kapitán. „ Teraz sa postarajte o seba. Prova náhle poklesla. Valí sa cez ňu vlna. Zbohom. “
Kapitán Smith sa vytratil a Lightoller sa otočil k prove. Bolo trištvrte na tri ráno. Loď sa prudko posunula dopredu a zatiaľ čo sa korma pomaly zdvíhala, obrovské množstvo vody zaplavilo kapitánsky mostík, strechy dôstojníckych kabín a postupovalo ďalej po člnovej palube. Vlna zmietla do mora kapitána Smitha, niekoľko dôstojníkov, námorníkov, zopár cestujúcich a celý orchester. Ozýval sa obrovský rachot a tlmené explózie parných kotlov.
Lightoller sa preto obrátil k ponárajúcej sa prove a vo chvíli, keď záplava dosiahla miesto, na ktorom stál, skočil do vody. Náhle ho obrovská sila stiahla pod vodu a pritlačila na drôtenú mrežu kryjúcu vstup do šachty s ventilátorom. Ak by mreža nevydržala, voda padajúca 30 metrov hlbokou šachtou by ho stiahla dole.
Vtom sa šachtou vyvalila obrovská bublina horúceho vzduchu z práve vybuchujúceho kotla a vyvrhla ho na hladinu. Ocitol sa pri záchrannom člne, no vtom sa odlomil obrovský komín, ktorý nevydržal mnohostupňový náklon ponárajúcej sa lode a s rachotom sa zrútil na miesto v tesnej blízkosti Lightollerovho člna, kde v studenej vode plávalo niekoľko desiatok stroskotancov. Mnoho z nich okamžite zahynulo a Lightollerov čln bol obrovskou silou vrhnutý o 30 metrov ďalej. Druhý dôstojník sa konečne vyšplhal do člna a plával s ním čo najďalej od potápajúceho sa Titanicu.
Sklon lode už dosiahol 45° a parník sa stále rýchlejšie prevažoval prednou časťou svojho trupu dole. Náhle všetky svetlá zhasli a loď sa prepadla do tmy. Súčasne sa ozval dunivý rachot vychádzajúci z podpalubia. To sa odtrhli ťažké parné stroje a kotly a rútili sa cez vodotesné komory k prove. Odľahčená korma sa začala prudko dvíhať. Potom sa pootočila mierne doľava a začala klesať naspäť na hladinu. O krátku chvíľu začala rýchlo klesať pod hladinu. Netrvalo dlho a voda sa zavrela aj nad zadným vlajkovým stožiarom. Bolo 20 minút po druhej hodine rannej 15. apríla 1912.

**********************************

O 75 minút po potopení, kľučkujúc plnou parou medzi ľadovcami, dorazil na miesto katastrofy parník konkurenčnej spoločnosti Cunard, Carpathia, ktorý medzi prvými zachytil volanie Titanicu o pomoc. Asi o štvrtej ráno na kapitánskom mostíku spozorovali prvý záchranný čln číslo 2, ktorému velil štvrtý dôstojník Titanicu Boxhall a o niekoľko minút boli stroskotanci na palube Carpathie. Kapitán Rostron dal hneď k sebe priviesť Boxhalla: “ Kde je Titanic? ”
„ Nie je. Potopil sa. ” vyjachtal Boxhall zajakajúcim sa hlasom.
„ Zostalo mnoho ľudí na palube, keď sa potopil? ” pýtal sa ďalej kapitán.
„ Stovky a stovky! Snáď tisíc! Možno aj viac! ” odpovedal Boxhall zlomeným hlasom. „ Preboha, pane! Tí všetci išlo na dno s ním. V tej ľadovej vode nemohli prežiť. V mojom člne sme mali miesto ešte pre tucet ďalších ľudí, ale keď loď zmizla, bola tma. Ani jedného z plávajúcich sme nevylovili... Bolo to hrozné. Srdcervúce výkriky smrti z viac než tisíca hrdiel, nárek a stony trpiacich, kvílenie vydesených a strašné lapanie po vzduchu tých, ktorí sa topili, nezabudne nikto z nás do konca života. Mučivé volanie o pomoc s plynúcim časom bolo slabšie a slabšie. V mrazivej vode strácali sily a jeden za druhým umierali... Keby ste priplávali o dve hodiny skôr... “
„ Je mi to ľúto, “ sklopil zrak kapitán Carpathie. „ Veľmi ľúto. Boli sme príliš ďaleko. “
Medzitým začalo svitať. Každú minútu svetla pribúdalo a naskytol sa pohľad berúci dych: od severozápadu na juhovýchod sa rozprestieralo celistvé ľadové pole s množstvom plávajúcich, až sedemdesiatmetrových ľadových hôr. A medzi nimi sa na hladine pohojdávali záchranné člny zmiznutej lode.
Parník Carpathia vylovil 700 stroskotancov. 1500 ďalších cestujúcich spí svoj večný v chladných vodách severného Atlantiku. Iróniou osudu ostáva, že riaditeľ spoločnosti White Star Line, ktorý svojimi príkazmi veľkou mierou prispel k tejto katastrofe, potopenie Titanicu prežil.

Pripravil Ing. Róbert Sinai, pneuservis ROTKIV.